Moja teta vždy milovala deti, ale bohužiaľ sama nemohla mať vlastné. Dokonca sa jej kvôli tomu rozpadlo aj manželstvo, ale s tým už sa nedalo nič robiť. Najhorší bol prvý rok, svojho muža veľmi milovala a dlho sa s tým nemohla zmieriť. Ja som ju mala vždy rada. Bola na mňa dobrá a často som od nej dostávala veľmi pekné darčeky. Často k nám aj jazdila, keď som bola ešte malá. Chodievali sme spolu na bylinky alebo na huby. Vždy sme si doniesli plný košík. Potom boli voňavé rezne a zvyšok sme sušili u nás na pôde. Kedysi mi rozprávala, ako skúšala všetko možné, aby sa jej podarilo otehotnieť. Ale všetky procedúry, ktoré skúsila, zlyhali. Navyše pri nich trpela ako kôň.

Naplnenie životnej úlohy

Nakoniec išla študovať na vysokú školu pedagogiku, aby mohla aspoň takto byť s maličkými. Napokon začala pracovať ako vychovávateľka v domove. Opatrovanie detí sa stalo jej vášňou a cíti sa tu šťastná.  Ako hovorí, je toľko maličkých, ktorí potrebujú lásku a ona im ju chce všetku dať. Keď vidí ty šťastné očká a úsmevy, tak je sama šťastná. Stále by ich iba objímala a oni jej lásku radi vracajú.